Pri každej debate o návrate civilných letov na Sliač skôr či neskôr padne tá istá otázka: „A kto to zaplatí?" Je to legitímna otázka. Zároveň sa však často používa ako pohodlná výhovorka. Keď sa nevie, kto má platiť, nemusí sa rozhodnúť nič. Poďme sa preto pozrieť na to, čo máme k dispozícii: vlastnú skúsenosť z minulosti, fungujúci model zo zahraničia a otázku, čo je pre Sliač naozaj reálne. Lekcia z minulosti: linka Sliač – Praha Najcennejšiu skúsenosť nemusíme hľadať ďaleko. Máme ju priamo zo Sliača. Tatra Air: dobrý nápad, zlé nastavenie Myšlienka vznikla v roku 2002 z iniciatívy banskobystrického Európskeho klubu. V júni 2003 vznikla akciová spoločnosť Tatra Air, v ktorej mala samospráva (BBSK, mestá Banská Bystrica, Zvolen a Sliač) spolu 36 % a súkromní akcionári 64 %. Tatra Air nebola letecký dopravca. Projekt organizačne a finančne zastrešovala a lietali České aerolínie. Prvé lietadlo ATR 42 so 46 miestami pristálo na Sliači 28. júla 2003. Uvádzacia cena spiatočnej letenky bola

Od mestskej polície chceme veľa a hovoríme to jednoducho. Chceme, aby prišla rýchlo. Aby bola vidieť na sídlisku, nielen v centre. Aby v noci zakročila proti výtržníkom, ráno odchytila psa, poobede vyriešila susedský spor a medzitým prišla na besedu do školy. Chceme, aby bola profesionálna, zdvorilá, nestranná a odolná voči tlaku. To všetko sú oprávnené očakávania. Ja sa však v tomto texte chcem venovať inej a nepohodlnejšej otázke: čím tie očakávania zabezpečujeme? V komunálnej politike sa často obchádza jedno pravidlo: služba, ktorá má fungovať nonstop, potrebuje nonstop zdroje. Keď ich nemá, nezanikne. Potichu sa zúži a prestane robiť to, čo nie je vidieť. A to, čo nie je vidieť, je zvyčajne práve prevencia a práca s komunitou. Prečo mestskú políciu vôbec potrebujeme. Občas počuť názor, že mestská polícia je zbytočná, lebo zdvojuje štátnu. Podľa mňa ide o nedorozumenie, ktoré stojí za vysvetlenie. Štátna polícia rieši trestnú činnosť. Má vlastnú agendu a priority určené zhora. V pr

Keď sa povie „mestská polícia", väčšine z nás naskočí rovnaký obraz: papierik za stieračom a zle zaparkované auto v centre. Je to obraz zrozumiteľný a nie celkom nezaslúžený — pokuty sú tá časť práce, ktorú vidíme najčastejšie a ktorá nás najviac hnevá. Lenže je to podobné, ako hodnotiť lekára podľa toho, koľkokrát nás pichol ihlou. Prelistoval som si výročnú správu mestskej polície za rok 2025 a chcem sa pozrieť na to, čo v nej stojí mimo kolónky „pokuty". Nie preto, aby som políciu obhajoval za každú cenu — v ďalších dieloch sa dostaneme aj k veciam, ktoré nefungujú. Ale bez pochopenia celej šírky jej práce sa nedá viesť rozumná debata o tom, čo od nej máme čakať. Sedemtisíc dôvodov, prečo niekto zdvihol telefón Za rok 2025 prijala mestská polícia vyše 7 300 oznamov. Z toho 5 477 prišlo priamo na tiesňovú linku 159, 1 645 podnetov si všimli operátori na kamerovom systéme sami a 350 ľudí napísalo e-mail na policia@banskabystrica.sk. Oproti roku 2024 je to nárast o 330 oznamov. Týkali

Prečo sa Letecká základňa Sliač stala domovom leteckých dní? Existujú letiská, na ktoré sa letectvo rado vracia. Sliač – historicky známy ako Tri Duby – je presne takým miestom. Kotlina medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, dráha pripravená na ťažké prúdové stroje, prehľadný priestor pre desaťtisíce divákov a horský rámec, ktorý dáva letovým ukážkam hĺbku, akú ploché letiská nemajú. Rok 2005: prvý veľký test Letecký deň Slovak Air Fest priniesol na Sliač v roku 2005 podujatie, ktoré ukázalo, že letisko zvláda veľkú návštevnosť, náročný letový program aj kombináciu vojenskej a civilnej prevádzky. Tu sme získali skúsenosť, ktorá sa neskôr ukázala ako rozhodujúca. Rok 2011: začiatok novej éry Zlom priniesli Medzinárodné letecké dni SIAF. Projekt vznikol so zámerom Slovenskej leteckej agentúry, ktorá podujatie pripravovala na kľúč pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky – dramaturgiu letového programu, zmluvné zabezpečenie zahraničných účastníkov, marketing, logistiku aj bezpečnostné štandar

Za uniformou je človek, za poriadkom bezpečný domov: Prečo potrebujeme mestskú políciu v Banskej Bystrici Pre mňa osobne, ako kandidáta, je bezpečnosť v našom meste jednou z kľúčových priorít. Pocit bezpečia totiž nie je nadštandard, ale základná podmienka kvalitného života v Banskej Bystrici – či už ide o bezpečný návrat domov vo večerných hodinách, ochranu nášho majetku, alebo istotu, že sa naše deti bez obáv dostanú do školy a zo školy. Rozhodol som sa preto pripraviť ucelený seriál blogov, v ktorom sa budem otvorene a do hĺbky venovať problematike bezpečnosti a dôležitej úlohe Mestskej polície Banská Bystrica. Chcem priniesť vyvážený pohľad – oceniť to, čo funguje, no zároveň konštruktívne pomenovať výzvy a ponúknuť konkrétne riešenia. V rámci tohto seriálu sa postupne pozrieme na tieto témy: „Viac než len pokuty: Ako mestská polícia chráni naše komunity“ „Bezpečný domov: Preventívne programy, o ktorých by ste mali vedieť“ „Od stratenej peňaženky až po záchranu života: Príbehy z ul

Prečo je verejná kontrola kľúčom k rozvoju okrajových mestských častí? Pri pohľade na naše mesto si čoraz viac uvedomujem, že sila Banskej Bystrice nespočíva len v jej pulzujúcom srdci, ale aj v živote, ktorý sa odohráva v každej jednej, aj tej najvzdialenejšej uličke. Okrajové časti vnímam ako plnohodnotné a nezastupiteľné súčasti nášho spoločného domova, ktoré mestu dodávajú potrebnú pestrosť. Sám v takej časti bývam. Aby sa však ich potenciál skutočne naplnil, musíme zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na výkon funkcie poslanca a ako vnímame význam verejnej kontroly. Poslanec ako most a garant transparentnosti Úloha poslanca mestského zastupiteľstva v kontexte okrajových častí ďaleko presahuje rámec hlasovania na zasadnutiach. Vidím ho predovšetkým ako aktívny most medzi potrebami občanov a možnosťami samosprávy. Základným pilierom tejto úlohy musí byť absolútna otvorenosť a ochota počúvať. Poslanec nesmie byť „vzdialenou autoritou“, ale partnerom, ktorý pravidelne prichádza do terénu,