Za uniformou je človek, za poriadkom bezpečný domov: Prečo potrebujeme mestskú políciu v Banskej Bystrici Pre mňa osobne, ako kandidáta, je bezpečnosť v našom meste jednou z kľúčových priorít. Pocit bezpečia totiž nie je nadštandard, ale základná podmienka kvalitného života v Banskej Bystrici – či už ide o bezpečný návrat domov vo večerných hodinách, ochranu nášho majetku, alebo istotu, že sa naše deti bez obáv dostanú do školy a zo školy. Rozhodol som sa preto pripraviť ucelený seriál blogov, v ktorom sa budem otvorene a do hĺbky venovať problematike bezpečnosti a dôležitej úlohe Mestskej polície Banská Bystrica. Chcem priniesť vyvážený pohľad – oceniť to, čo funguje, no zároveň konštruktívne pomenovať výzvy a ponúknuť konkrétne riešenia. V rámci tohto seriálu sa postupne pozrieme na tieto témy: „Viac než len pokuty: Ako mestská polícia chráni naše komunity“ „Bezpečný domov: Preventívne programy, o ktorých by ste mali vedieť“ „Od stratenej peňaženky až po záchranu života: Príbehy z ul

Prečo je verejná kontrola kľúčom k rozvoju okrajových mestských častí? Pri pohľade na naše mesto si čoraz viac uvedomujem, že sila Banskej Bystrice nespočíva len v jej pulzujúcom srdci, ale aj v živote, ktorý sa odohráva v každej jednej, aj tej najvzdialenejšej uličke. Okrajové časti vnímam ako plnohodnotné a nezastupiteľné súčasti nášho spoločného domova, ktoré mestu dodávajú potrebnú pestrosť. Sám v takej časti bývam. Aby sa však ich potenciál skutočne naplnil, musíme zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na výkon funkcie poslanca a ako vnímame význam verejnej kontroly. Poslanec ako most a garant transparentnosti Úloha poslanca mestského zastupiteľstva v kontexte okrajových častí ďaleko presahuje rámec hlasovania na zasadnutiach. Vidím ho predovšetkým ako aktívny most medzi potrebami občanov a možnosťami samosprávy. Základným pilierom tejto úlohy musí byť absolútna otvorenosť a ochota počúvať. Poslanec nesmie byť „vzdialenou autoritou“, ale partnerom, ktorý pravidelne prichádza do terénu,

Budúcnosť regiónu alebo politická utópia? Keď sa v posledných rokoch skloňuje budúcnosť civilnej dopravy na Sliači, v politických kuloároch a na rôznych tlačových besedách sa čoraz častejšie objavuje zaujímavá myšlienka. Ide o zámer vybudovať úplne nový civilný terminál v lokalite pri Sielnici. Znie to ambiciózne, moderne a na prvé počutie to vzbudzuje nádej, že región dostane špičkovú novú infraštruktúru. Pravda je však, ako to už pri veľkých štátnych a regionálnych projektoch býva, podstatne triezvejšia. Teória verzus realita: Kde sme dnes? K dnešnému dňu existuje tento projekt výhradne v teoretickej rovine. Hoci sa o ňom hovorí a občas sa objaví v prezentáciách, ide o štádium vízií, predbežných štúdií a nekonečných plánov. Chýba tomu to najdôležitejšie – reálna stavebná činnosť, záväzný harmonogram a zabezpečené financovanie. Ak sa pozrieme na reálny stav príprav, byrokraciu a povoľovacie procesy na Slovensku, odborné odhady hovoria jasnou rečou. Čo treba pripraviť – časový odhad: Z

Začiatky novodobej histórie leteckých dní na Slovensku v 90. rokoch minulého storočia sa neodmysliteľne spájajú s obrovským technickým potenciálom, ktorý na slovenské nebo priniesli Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Keď sa v roku 1992 začal písať príbeh podujatia CSIAF a následne v roku 1993 úspešne odštartovala éra Slovenského medzinárodného leteckého dňa (SIAD) v Bratislave, diváci boli svedkami fascinujúcej konfrontácie vtedajšej leteckej techniky. Tieto podujatia neboli len veľkolepou šou pre širokú verejnosť, ale predovšetkým výkladnou skriňou profesionality, logistickej pripravenosti a technickej dokonalosti. Symboly éry: Stroje, ktoré ovládli nebo V prvých rokoch samostatnej republiky niesli hlavnú tiaž ukážok na slovenskom nebi nielen rýchle stíhačky a dopravné lietadlá, ale aj všestranná vrtuľníková technika, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť vzdušných síl. Mikojan-Gurevič MiG-29: Absolútny kráľ slovenského neba, dvojmotorový nadzvukový stíhací stroj, ktorý sa stal synonym

Letisko Sliač. Slovné spojenie, ktoré v Banskobystrickom kraji vyvoláva zmes nostalgie a čoraz väčšej frustrácie. Pre nás, obyvateľov tohto regiónu, je letisko bránou do sveta, ekonomickým impulzom aj symbolom kvality života. Avšak pre politikov na úrovni ministerstiev sa stalo niečím celkom odlišným – stalo sa ihriskom pre sľuby, ktoré sa menia podľa aktuálnej politickej objednávky. Hovoria nám všetci pravdu? Otázka, ktorá rezonuje v každej diskusii o Sliači, je jednoduchá, no jej zodpovedanie je bolestivé: Hovoria nám všetci pravdu? Za posledné roky sme boli svedkami vystúpení rôznych ministrov. Každý prichádzal s „novým začiatkom“, každý kritizoval svojho predchodcu a každý sľuboval, že civilná prevádzka je prioritou. Stretávame sa s rétorikou, ktorá je v priamom rozpore s technickou realitou. Dostávame informácie servírované tak, aby upokojili verejnosť, no bez jasného právneho alebo finančného rámca. Pritom existujú fakty, ktoré sa v oficiálnych vyhláseniach často strácajú. Vedeli

Deväťdesiate roky minulého storočia boli pre slovenské letectvo obdobím, v ktorom sa rodila novodobá tradícia leteckých dní. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 bolo nevyhnutné nielen budovať Ozbrojené sily Slovenskej republiky, ale aj vytvoriť platformu, ktorá by slovenskú leteckú komunitu otvorila medzinárodnému prostrediu. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrali Vzdušné sily OS SR, ktoré sa stali hlavným organizátorom a garantom úrovne podujatia SIAD, pričom ich nepostrádateľným partnerom boli Letové prevádzkové služby SR. Synergia v prospech bezpečnosti a profesionality Hlavným organizátorom a pilierom úspechu SIAD-u boli Vzdušné sily OS SR. Ich zásluha na tom, že sa z lokálneho podujatia postupne stala rešpektovaná medzinárodná značka, je nespochybniteľná. Práve príslušníci vzdušných síl vniesli do organizácie vojenskú precíznosť, strategické plánovanie a schopnosť riadiť extrémne komplexné procesy v reálnom čase. Nemenej neodmysliteľnú rolu však zohrali Letové pr